Karel Kyncl

Kyncl sa narodil 6. januára 1927 v obci Žebrák (okres Beroun, ČR) vo vlastenecky orientovanej rodine. V roku 1937 sa jeho rodina presťahovala do Prahy. Karel začal v Prahe chodiť na gymnázium vo Vršoviciach. Od mala ho priťahovali rozhlasové programy a v roku 1943 sa stal členom Dismanového rozhlasového detského súboru. Táto činnosť v Kynclovi prebudila talent pre ústny prednes a literárnu činnosť. Po skončení 2. svetovej vojny vstúpil z presvedčenia do Komunistickej strany a zapísal sa na štúdium žurnalistiky. Ako uvidíme neskôr, jeho politické presvedčenie sa postupne zmení. Organizoval a hral agitačné programy a tiež začal písať rozhlasové hry. V rokoch 1946-197 sa zúčastnil niekoľkomesačného turné po Veľkej Británii.  

V máji 1948 získal Kyncl svoj prvý angažmán v Československom rozhlase ako moderátor s Pavlom Kohoutom. Kyncl bol aj pri pokusnom a vôbec prvom verejnom vysielaní Československej televízie, dokonca sa objavil aj pred kamerou. V 50-tych rokoch pracoval pre Armádny rozhlas a písal rozhlasové hry pre dospelých a deti, reportáže, fejtóny atď. Tiež písal v štýle socialistického realizmu radu propagandistických rozhlasových hier o novinárovi Júliusovi Fučíkovi. 

Veľký zlom prišiel v roku 1960, kedy dostal ponuku stať sa zahraničným spravodajom v Československého rozhlasu v USA. Ponuku prijal a v roku 1961 prešiel do zahraničnej redakcie kde pracoval s osobnosťami ako napr. Jiři Dienstbier, Luboš Dobrovský a pod. Do USA odletel s manželkou v roku 1962, ich deti však museli zostať doma. Žil a pracoval v New Yorku, ale tiež často cestoval po USA. Preslávil sa okrem iného aktuálnymi reportážami o atentáte na prezidenta J.F. Kennedyho v Dallase 22. novembra 1963. Jeho pobyt v USA sa hlboko prejavil na jeho názoroch, po jeho návrate do Československa v roku 1965 už postupne prestával zastávať dogmatické názory. 

Krátky čas pôsobil aj ako nestály spravodaj v Ázii. Po návrate v roku 1968 však už naplno kritizuje politiku štátu a okupáciu štátu. Nasleduje vylúčenie zo strany, výpovede zo zamestnaní, šikanovanie a dvadsať mesiacov väzenia. Koncom roku 1982 sa mu za pomoci politikov a osobnosti Západnej Európy podarilo získať politický azyl vo Veľkej Británii. V ČSSR dostal povolenie vycestovať výmenou za československé občianstvo, ktorého sa musel vzdať. 

Kyncl sa do Anglicka dostal začiatkom roka 1983 cez Nemecko. Usadil sa v Londýne, kde spočiatku žil zo sociálnej podpory, ale čoskoro sa mu podarilo získať miesto v mesačníku Index of Censorhip, ktorý sa zaoberal všetkými možnými prejavmi cenzúry vo svete. S Kynclovým prispením tak vychádzali texty autorov zakázaných v Československu ako bol napr. Václav Havel, Ludvík Vaculík, Ivan Klíma, Bohumil Hrabal, Milan Uhde, Milan Šimečka, Pavel Kohout a ďalší. Prostredníctvom Index on Censorship tiež pravidelne spolupracoval s Amnesty International, nepravidelne pôsobil v BBC, písal články pre ďalšie exilové československé periodiká v Západnej Európe.

Po páde komunistického režimu v ČSSR bolo Kynclovi vrátené československé občianstvo a bol politicky rehabilitovaný. Dostal ponuku od Československého rozhlasu na jednu z vedúcich miest, ktorú však neprijal a zostal v Londýne a stal sa spravodajom Rozhlasu vo Veľkej Británii. Pravidelne však navštevoval Prahu. Vydal radu kníh. Jeho intenzívnu aktivitu utlmilo až ochorenie rakovinou v roku 1996. Zomrel 1. Apríla 1997 v Londýne. 

Líbí se ti článek? Podpoř nás:

Přečtěte si další rady a tipy z kategorie SK Osobnosti.

Naplánuj si cestu: